Takže naša najväčšia zdravotná poisťovňa má stratu 70 mil. €. Na tom by samozrejme nebolo nič poburujúce, veď ktorá štátna inštitúcia sa môže pochváliť kladnou hospodárskou bilanciou ?
Zaujímavé na celej veci je to, že dlh poistencov /fyzických či právnických osôb/ voči poisťovni presahuje túto čiastku päťnásobne a aj napriek tomu sa poisťovňa rozhodla riešiť vzniknutú situáciu opäť raz na úkor občana znížením počtu zdravotníckych zariadení. Pre mňa z nepochopiteľných dôvodov sa poisťovňa nevybrala cestou tvrdého vymáhania pohľadávok a postihov pre neplatičov, ale cestou škrtov, t.j. cestou na úkor nás všetkých.
Z tohto mi jednoznačne vychádza, že problém asi nebude v uvedenej strate spôsobenej hospodárením /70 mil.€/, ale jednoducho v škrtoch, ktoré sa najlepšie odôvodnia stratou. Skrátka a dobre, mám taký pocit, že u nás si každý myslí, že bežný občan je úplný hlupák, a že im zožerieme všetko čo nám naservírujú. Pri tejto príležitosti som si spomenul na môjho bývalého kolegu, ktorého vždy keď som sa snažil okabátiť s nejakou do neba volajúcou hlúposťou, tak mi vravel: „Vieš Jano ja seno zožeriem, ale slamu mi nedávaj.“
To už vážne v tomto štáte je občan menej ako somár, o ktorom si inštitúcie, firmy, ministri, poslanci, úradníci atď. myslia, že ak ho dennodenne kŕmia senom, tak že nerozozná slamu…………. ?!